Kávovník arabský

Kávové semená sú plody rastliny zvanej kávovník. Jedná sa o plod podobný našej čerešni, nielen tvarom ale aj farbou, ktorá býva v čase zberu červená alebo červenofialová. Vnútri plodu sú ukryté dve proti sebe položené semená – kávové zrná. Najkvalitnejšia je kávovník arabskýzrnková káva arabica.

Táto rastlina patrí do čeľade morenovitých rastlín. Pôvodne divoko rastúci strom sa pestuje na kávovníkových plantážnych na mnohých miestach celého sveta buď ako strom alebo ker. Existujúce druhy kávovníkov sa medzi sebou krížia a šľachtia sa, aby sa dosiahla väčšia odolnosť proti škodcom, ktorí ak napadnú kávovníky na plantážach, môžu spôsobiť rozsiahle škody. Napríklad cudzopasná huba dokáže totálne zničiť aj celé plantáže. Ako príklad tejto skazy môžeme uviesť ostrov Cejlón, kde museli byť kávovníkové plantáže úplne nahradené čajovníkmi. Viac o čajoch.

Plantážna káva:

Týmto pomenovaním sa typicky rozumie akostná káva arabica, ktorá má pôvod v nejakom konkrétnom zemepisnom mieste, kde bola zbieraná. Podľa týchto oblastí sa tiež odvíjajú konkrétne typické chuťové vlastnosti kávy.

Pôvod kávy arabica:

Pravlasťou kávovníka je africký kontinent, konkrétne Etiópie. . Odtiaľ sa káva dostala do Arábie, ktorá je považovaná za kolísku kávy. V súčasnej dobe sa však kávovníky pestujú po celom svete. Všade v oblastiach, kde je pre ich rast priaznivé podnebie a kde sú vhodné prírodné podmienky. Kávovníky v priebehu svojho rastu potrebujú dostatok vlahy aj slnka, preto sa im najlepšie darí vo vlhkom tropickom pásme. Každému druhu kávovníka ale vyhovuje trochu odlišné podnebie.

Kávovníkové stromy alebo kríky sa dožívajú pomerne vysokého veku (až tridsiatich rokov), avšak v tejto dobe už poskytujú nižšiu úrodu; najvyššie výnosy dávajú kávovníky po piatich až šiestich rokoch. Čo najvyšším výnosom treba pomôcť správnou starostlivosťou.

Kávovníky sa musia, rovnako ako iné pre nás menej exotické rastliny, pravidelne prihnojovať, prerezávať a chrániť novo vyrastené rastliny proti prudkému a žeravému slnku.

Druhy káv:

Existujú tri základné druhy kávovníkov, ktoré sa odlišujú rastom, svojimi nárokmi na pestovanie aj finálnou chuťou kávy. Oblasť, v ktorej kávovník rastie, má tiež vplyv na chuť kávy, kávovníky pestované vo vyšších nadmorských výškach poskytujú kávové zrná jemnejšie a tiež s nižším obsahom kofeínu.

Medzi najvýznamnejší druh kávovníka patrí Arabský kávovník. Rastie vo vysokých nadmorských výškach. Kávovníky rastúce v týchto výškach sú menej odolné proti škodcom a chorobám, sú tiež veľmi chúlostivé na mrazíky. Vyhovujú mu miernejšie teploty nepresahujúce 24°C.

Plody poskytujú najkvalitnejšie kávové zrná. Káva z tohto druhu má nízky obsah kofeínu a jej chuť je jemná a sladkasto lahodná. Tvorí až 70% z celkovej produkcie kávy na svete. Jej spracovanie je pomerne náročné, zrná sa spracovávajú takzvanou „mokrou metódou“, čo znamená, že káva prejde procesom fermentácie. Tento spôsob spracovania je finančne náročnejší, a preto je aj výsledná cena tejto kávy vyššia ako u ostatných druhov.

Druhým významným kávovníkom je robusta. Plody tohto kávovníka neposkytujú také lahodné zrná ako arabský kávovník. Robusta ale nie je tak náročná na pestovanie, je odolnejšia proti škodcom a poskytuje vyššie výnosy. Tomuto kávovníku vyhovuje stálejšie počasie s vyššími teplotami. Najlepšie znášajú teploty okolo 30°C.

Jeho kávové zrnká sú výraznejšie, káva má tmavú farbu a drsnejšiu chuť a vyšší obsah kofeínu. Kávové zrná sú spracované tzv. „suchou metódou“, ktorá nie je tak finančne náročná ako pri druhu arabika, preto je výsledná cena tejto kávy výrazne nižšia. Táto káva sa používa predovšetkým do zmesí s ostatnými druhmi. V zmesi s arabikou znižuje celkovú cenu kávy.

Najmenej významným druhom kávovníka je Coffea liberica. Zo všetkých druhov kávovníka je najvyššia (oproti maximálnej výške 10 metrov, ktoré dorastá robusta) - môže byť vysoký až 18 metrov. Je veľmi silný a jeho plody majú aj veľké kávové zrná, ktoré sú horkej chuti. Liberica síce poskytuje veľké výnosy, káva má iba priemernú kvalitu.

Spracovanie a príprava kávy:

Na našom trhu sa predávajú prevažne zmesi kávy, väčšinou sa skladajú z viacerých základných druhov zŕn. Až správnou kombináciou vhodne zvolených druhov sa vytvorí zmes s harmonickou a ucelenou chuťou. Tzv. „čisté druhy“ sú v predaji iba v špecializovaných obchodoch. Zmesi kávy sa väčšinou pripravujú zo zelených zŕn a až potom sa dokopy pražia. Pri výbere zmesi sú rozhodujúce nielen požadované vlastnosti, ale aj cena kávy.

Najčastejšie a najviac sa pije káva zo zrniek druhu arabika a robusta. Aby výsledná káva bola čo najlepšej chuti, záleží nielen na odrode pestovaných kávovníkov, ale predovšetkým na zbere plodov, následnom spracovaní kávových zŕn, na správnom pražení, uskladnení a expedovaní kávových žokov. Každá z týchto čiastkových prác má svoje pevné pravidlá a ich nedodržanie sa vždy na výslednej chuti kávy negatívne prejaví.

Zdravie:

  • Káva dehydratuje, čiže je vhodné servírovať ju spoločne s pohárom čistej vody.

Čerstvosť kávy:

Káva vydrží naozaj čerstvá iba niekoľko dní max. týždňov. Često pražená káva je tepelne opracovaný produkt. Obsahuje prchavé látky a oleje, ktoré na vzduchu aj v rôznych atmosférach zožlknú. Väčšina predávaných káv sú vyčerpané kávy. Už žltkasté. Nech sa jedná o obyčajné najlacnejšie kávy typu robusta, tak aj kávy renomovaných značiek, na ktoré ľudí nedajú dopustiť.

Mletie zrnkovej kávy:

Pri príprave kávy je najlepšie pomlieť iba toľko kávy, koľko sa priamo spotrebuje – mletá káva si nedokáže dlho držať svoju arómu, ktorá rýchlo stráca (asi do 15 minút po zomletí).

Orientačná hrubosť mletia:

  • veľmi jemné (na prach) - arabská káva (Džezva)
  • jemné - český turek
  • stredná - Espresso, domáce espresso, Moka
  • hrubé mletie - kafetiér, filtrovaná káva