História čaju

Čaj je nápoj, ktorý nás sprevádza každodenným životom a mnohým ľuďom sa možno preto zdá všedný a obyčajný. Je takmer neuveriteľné, že sa v Európe objavil len pred niekoľkými stovkami rokmi. Z nápoja najbohatších sa počas storočí stal nápoj, ktorý si zamiluje takmer každý.

Nikto nedokáže presne povedať, kedy sa čaj objavil a kto prvýkrát navlhčenie v tejto lahodnej voňavé tekutine svoje pery. Legendy líči ako objaviteľa čaju a zároveň skvelého liečiteľa čínskeho cisára Šen-Munga, ktorý si pred bezmála piatimi tisíckami rokov převařoval veľmi znečistenú vodu, ktorú chcel uhasiť svoj smäd a do ktorej mu nešťastnou náhodou spadlo niekoľko listov zo stromu. Rozhnevaný a smädný sa vtedy zohol a ponoril do čaju svojej dlane, aby lístky z vriacej vody odstránil. Bol omámený ľúbeznú vôňou, ktorá sa šírila z nádobky a rozhodol sa čaj ochutnať.

Niektorí číňania prisudzujú čaji božský pôvod a spájajú túto tekutinu s budhistickým mníchom Bódhirmu. Ten prisahal všetkým veriacim, že sa bude po celý život modliť, vysilením však onedlho zaspal. Mních sa veľmi nahneval, že tak ľahko podľahol spánku a zo zlosti si odrezal obe viečka. Na mieste, kde sa dotkol zeme, vyrástol ker, z ktorého lístkov sa vyrába nápoj oddiaľujúci únavu a povzbudzujúce telo i myseľ.

Najstaršie herbár, ktorý nesie záznamy o čaji, pochádza z Číny a vznikol pred 1500 rokmi. Legendy o zázračnej moci čaju sa však rozprávali o mnoho storočí skôr. V 6. storočí sa stal čaj nápojom aristokracie, o 4 storočie neskôr bol nápojom všelidovým, pravdepodobne kvôli zlým hygienickým podmienkam, ktoré v tejto oblasti nedovoľovali piť neprevarenú vodu. Z čajových kvetov sa vyrábali sviece do chrámov, z drobných lístkov drahé cigarety a semená poslúžila k lisovania oleja. Za vlády dynastie Sung sa najväčšej obľube tešil tzv. Šľahaný čaj, ktorého prípravu prevzali Japonci pre svoj dodnes trvajúce čajový obrad. V niektorých provinciách bolo zvlášť dbalo na prípravu žltého čaju, ktorého lístky museli byť zbierané za rannej rosy. V čase zberu tejto mimoriadnej rastliny nesmeli špeciálne vyškolených zberačky pojedať žiadna výrazne voňajúce jedla, k rastlinám smeli pristupovať vždy len po dôkladnej kúpeli a v rukavičkách špeciálne vyrobených pre túto prácu. Z doby vlády dynastie Ming, teda zhruba zo 14. storočia, pochádza prvé správy o spárovaná čaji, ako ho poznáme dnes. Čína vyvážala do 1. polovice 19. storočia najviac čaju na svete, vďaka britskej koloniálnej politike však bola predstihnutá Indiou, ktorá aj dnes drží prvenstvo vo vývoze čaju do celého sveta.

Čaj sa rozšíril aj do Tibetu. Tamojší kočovníci ho popíjajú s rozpusteným jačím maslom a so soľou, čo je pre nás Európanov spôsob úplne neobvyklý. Miešanie tuku a čaju má však v nehostinných a chladných podmienkach Tibetu dobré dôvody. Čaj má vysokú energetickú hodnotu a obnovuje tak sily ľudí.

V Japonsku rástol čaj kedysi divo, neskôr sa však stal nápojom veľmi rozšíreným a na jeho prípravu sa v 15. storočí začal uplatňovať čajový obrad prevzatý z Číny. Japonské rodiny mali zvláštne čajové izby alebo domčeky s veľmi malými vchodmi, aby sa každý, kto chcel ochutnať, musel pred vstupom zohnúť a vyjadriť tak pokoru tomuto nápoju. Tradícia čajového obradu sa udržala dodnes, užíva sa kvalitný čaj matcha, ktorý sa za pomoci najlepšieho čajového náčinia pripravuje až 4 hodiny.

V Indii, ktorá bola dlhú dobu anglickou kolóniou, sa skutočný záujem o čaj objavil až v 19, storočia. Dnes sa za najkvalitnejšie a najdrahšie čaj považuje čaj z oblasti Darjeeling.

Na Cejlóne sa začalo s pestovaním čaju tak trochu nešťastnou náhodou. Obľúbený tu bol predovšetkým kávovník, ktorý sa tu kvôli hrdze, ktorá zničila plantáže, nedal ďalej pestovať. Na tomto ostrove sa čaj cení podľa nadmorskej výšky, v ktorej rastie. Najkvalitnejšie čaj pochádza z výšok okolo 2000 m.n.m. Platí tu pravidlo, že v čím väčšie nadmorskej výške čaj rastie, tým je vyššia jeho cena.

Prostredníctvom Ruska sme čaj spoznali aj my. Tradícia čaju v tejto krajine však nie je zďaleka taká dlhá, ako by poukazovala spoločná hranica tohto štátu s Čínou. Mnoho obyvateľov tejto krajiny si čaj obľúbilo a začalo sa tradovať príslovie: Tam, kde majú dobrý čaj, pije sa menej vodka.

Do Európy sa čaj dostal v 16. storočí. Hoci si tento nápoj získal mnnoho priaznivcov, našli sa tu aj odporcovia, ktorí tvrdili, že pitím čaju stráca muži príťažlivosť pre ženy. Po Portugalsku a Holandsku sa stala treťou veľmocou zapojenú do obchodu s Čínou a Indiou Anglicka, ktorej kráľ Karol II sa roku 1660 oženil s portugalskou Katarínou. Obaja vraj boli veľkými milovníkmi čaju a Kateřina vďaka svojej výbave čítajúci niekoľko kilogramov čaju rozšírila lásku k tomuto nápoju po celom Anglicku.