Čajovník jeho pestovanie a rozšírenie

Čajovníky

Linné na základe popisov Johna Hilla rozlíšil dva druhy čajovníka, Thea Viridis, ktorý mal byť zdrojom čaju čierneho a Thea Bohom, ktorý mal dávať čaj zelený. Tento omyl bol napodiv napravený až roku 1843. "Systematické" názvoslovie čajovníka je teda trochu zmätočné - medzi synonymá C. Sinensis patrí Thea sinensis, T. Boheme, T. viridis, T. cantonensis, Camellia thea, C. theifera. Kuriozitou je, že rodové meno Camellia, nesie čajovník po Čechovi Kamel. Vnútri druhu sa rozlišujú dve alebo tri základné skupiny čajovníka - čajovník čínsky, čajovník Assamská a prípadne ešte čajovník "indočínsky". Prakticky nie je možné sa stretnúť s "čistými" formami, na plantážach sú kríženci. Čajovníky čínskej sú menšie, voľne dorastajú do výšky 5 m a znesú drsnejšie podmienky než čajovníky assámské. Najmenej rozšírené sú čajovníky indočínskej (kambodžskej), vysoké okolo piatich metrov. Neskôr bolo dokázané, že rody Thea a Camellia rozdeľovať nemožno a rozhodnutím Medzinárodného botanického kongresu sa zlúčili pod menom Camellia.

Čajovník z botanického hľadiska

Čajovník - Camellia Sinensis, čeľaď Theaceae, bol európskym botanikom známy už dávno. Už pred Linnea (1753), otcom moderné vedecké nomenklatúry, nájdeme viac ako desať referencií na čaj. Linné pôvodne zaradil čajovník do samostatného rodu, Thea. Neskôr bolo dokázané, že rody Thea a Camellia rozdeľovať nemožno a rozhodnutím Medzinárodného botanického kongresu sa zlúčili pod menom Camellia. Linné na základe popisov Johna Hilla rozlíšil dva druhy čajovníka, Thea Viridis, ktorý mal byť zdrojom čaju čierneho a Thea Bohom, ktorý mal dávať čaj zelený. Tento omyl bol napodiv napravený až roku 1843. "Systemstické" názvoslovie čajovníka je teda trochu zmätočné - medzi synonymá C. Sinensis patrí Thea sinensis, T. Boheme, T. viridis, T. cantonensis, Camellia thea, C. theifera. Kuriozitou je, že rodové meno Camellia, nesie čajovník po Čechovi Kamel. Vnútri druhu sa rozlišujú dve alebo tri základné skupiny čajovníka - čajovník čínsky, čajovník Assamská a prípadne ešte čajovník "indočínsky". Prakticky nie je možné sa stretnúť s "čistými" formami, na plantážach sú kríženci. Čajovníky čínskej sú menšie, voľne dorastajú do výšky 5 m a znesú drsnejšie podmienky než čajovníky assámské. Najmenej rozšírené sú čajovníky indočínskej (kambodžskej), vysoké okolo piatich metrov.

Čajovník ako rastlina

Čajovník je z botanického hľadiska vždyzelený ker, dorastajúci v prírode výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo tridsať metrov. Na plantážach sú kríky udržiavané vo výške okolo jedného metra, spôsobom zberom sú potom rady kríkov dokonale zarovnané, napríklad do podoby akýchsi čajových stolov. Umožňuje to pohodlnejšie zber čajových lístkov a zvyšuje úrodu, teda to, o čo ide majiteľom plantáží predovšetkým. Listy čajovníka sú dlhé od troch do dvadsaťpäť centimetrov a široké medzi jedným a desiatimi centimetrami, dospelé listy sú hrubé, hladké a kožnaté, s krátkou stopkou. Kvety sú biele, vyrastajú jednotlivo až po troch, majú päť okvetných lístkov a výrazne žltej peľnice.

Pestovanie čajovníka

Na čajových plantážach sa čajovník pestuje zo semien alebo z odrezkov. Semená sa nechávajú určitú dobu dozrievať, potom pestujú v pareniskách. Mladé rastlinky sa asi po pol roku presadia na plantáže. Nevýhodou je nejednotnosť potomstva. Druhým spôsobom je študentský, listovej rezne zakorenia asi po dvoch mesiacoch a po ôsmich mesiacoch sa tiež presadia na plantáže. Čajové kry sú usporiadané v charakteristických radoch. Asi v dvoch rokoch sa vykonáva prvý tvarovací rez, tri roky starý čajovník je pripravený pre zber lístkov. Po ďalších tridsať až sto rokov sa pravidelne zbierajú lístky a ker sa prirezávať do vhodnej výšky okolo jedného metra. Nájdu sa síce aj čajové plantáže s niekoľko sto rokov starými čajovníky, ale staré rastliny dávajú tuhé listy horšej akosti.

Oblasti pestovania a rozšírenie

Čajovníka sa najlepšie darí v monzúnovom klímy v subtropickom a tropickom páse, rastie na kyslých pôdach, od hladiny mora až po nadmorské výšky okolo 2500m. Kvalitnejšie čaj dávajú rastliny vo vyšších nadmorských výškach. Najpodstatnejšie pre rast čajovníka je dostatočná vlhkosť - to je tiež príčinnú neúspechu väčšiny pokusov o pestovaní vlastného čaju v našich podmienkach. Čaj sa pestuje v mnohých krajinách v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Bangladéš, Burundi, Georgien, India, Indonézia, Keňa, Čína, Malawi, Malajzia, Mozambik, Papua-Nová Guinea Rwanda, Srí Lanka, Tanzánia, Uganda.